Zaujímaví ľudia, silné príbehy, vysnívané krajiny, úžasné fotografie... Zažili ste niekedy večer s domorodcami, ktorých jazyk ste nepoznali a predsa ste si rozumeli? Videli ste za splnu ožiarenú horu, ktorá je vyhlásená za prírodnú svätyňu? Zúčastnili ste sa autentických náboženských a šamanských obradov neznámych kmeňov? Jedli a spali ste s kočovníkmi v ich skromných príbytkoch? Pomáhali ste obyvateľom v odľahlých horách zachovať ich kultúrne a historické dedičstvo? Príďte si vypočuť strhujúce príbehy tých, ktorí to zažili...

Program

Miesto: Festival sa koná v priestrannej aule prof. Prasličku Prírodovedeckej fakulty UPJŠ (Moyzesova 11). Na festival sa vstupuje z brány univerzity na Šrobárovej 2.
Vstupné na festival je v piatok 6 eur, v sobotu 8 eur, a pre oba dni 12 eur.

Piatok 25. 11.

  • 17:00 Alena Gessert: Thajsko

    Kedysi dávno som čítala, že Thajsko je krajina úsmevu. Po návšteve Číny som si nevedela predstaviť, že existuje ešte niečo pokojnejšie a usmievavejšie. S prenajatým autom a kopou jaskyniarskej výstroje sme sa rozhodli preskúmať lokality známe, ale aj menej navštevované, na juh od hlavného mesta až po hranicu s Malajziou. Počas 4 týždňov sme spoznali rozprávkové lokality kužeľových vrchov, pokojné pláže, jaskyne plné prekvapení, tsunami postihnuté miesta, pikantné thajské curry od výmyslu sveta, drzé opice aj preplnené cesty plné chaosu. No hlavne povestný thajský úsmev a pokoj vyplývajúci so životnej filozofie.

    Pár slov o sebe:
    Pôsobím na katedre geografie Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach, kde ma aj čiastočne zo začiatku nútili pracovné úlohy rozkukať sa po svete. Vďaka práci som mala možnosť precestovať nielen celú Európu, Áziu ale aj strednú Ameriku. Milujem teda cestovanie, cudzie jazyky a kultúry, jaskyniarstvo a všetko čo k tomu patrí, no nepohrdnej ani dobrou knihou. Cestovanie patrí k tráveniu môjho voľného času, pendlujem neustále medzi mojimi viacerými "domovmi" – dedinkou pri Medzilaborciach, Košicami a Stuttgartom. No okrem toho spoznanie nejakého zaujímavého kúta sveta je to, na čo sa vždy teším a do detailov naplánujem.
  • 17:45 Milan Barlog: Rumunské Karpaty

    Viac-menej náhodou som sa pred pár rokmi dostal do Rumunska, kde priatelia fotili karpatské endemity pre pripravovanú publikáciu. Štýl ich cestovania s prespávaním v prírode mi vyhovoval a o rok som si to zopakoval po iných miestach. Odvtedy v rôznych zostavách viackrát... Rumunské Karpaty sú úžasné, no evidentne sa aj tam začína prejavovať vplyv globalizácie, modernej civilizácie, doby, ako ju dobre poznáme u nás. Som rád, že som mohol prejsť a spoznať malý kúsok tohto krásneho sveta, v ktorom som často poznával aj fragmenty našej krajiny, ktoré sme už navždy stratili.

    Pár slov o sebe:
    35 rokov pracujem v ochrane prírody na rôznych postoch a v rôznych organizáciách... predtým aj medzitým ako dobrovoľník. Pokiaľ je to len trocha možné, snažím sa dostať za hranice ľudských sídel, obdivovať, poznávať a dokumentovať krásy a hodnoty prírody. Aj keď som sa narodil a celý život bývam na okraji Slovenského raja a posledných 12 rokov života pôsobím ako pracovník správy Národného parku Slovenský raj, chodievam tam minimálne, skôr z nevyhnutnosti – vždy ma lákali iné miesta, nespropagované, nenavštevované, s nepoznanými hodnotami. Aj úvoz potoka nad dedinou môže byť mystický, tajomný a krásny, ak sa naň vieme pozerať tými správnymi očami.
  • 18:30 Radka Nováková: Gruzínsko očami dobrovoľníka

    Gruzínsko je krajina plná kontrastov a protikladov. Očami dobrovoľníka to vnímate z inej perspektívy ako cestovateľ. Ste zrazu v centre diania, učíte sa ich jazyk, spoznávate kultúru, vediete nekonečné dlhé hovory s domácimi, nakupujete s nimi, proste žijete tak, ako oni. Ich prístup k cudzincom je otvorený, dobrosrdečný a pozitívny -jedným slovom: vzácne pohostinný čiastočne ovplyvnený faktom, že v predchádzajúcom režime bolo zakázane nerezidentom vstúpiť na územie Gruzínska. Sú to šťastní ľudia, ktorý sú hrdí na svoju slobodu! Jediné, čo bolo náročné boli tie dlhé prípitky a ex-ovanie ich skvelého vína a čače. Viac o mojom dobrovoľníctve v ecovillage v centre Kaukazu a projektoch vrámci neformálneho vzdelávania v Rustavi Vám porozprávam osobne na prednáške. Teším sa na Vás!

    Pár slov o sebe:
    Vyštudovala som geológiu a aj preto som sa začala túlať kade/tade za účelom spoznania rozmanitosť neživej a živej prírody z rôznej perspektívy. Popri tom človek najlepšie pozná aj seba a svoje hranice, a robí to len tak... pre radosť! Neskôr ma to doviedlo k neziskovému sektoru, pretože robiť niečo, čo má zmysel, stojí fakt zato!
  • 19:15 Svetozár Krno: Od Issyk-kulu po Pamíro-Altaj

    Kirgizsko je najhornatejšou stredoázijskou krajinou. Stalo sa domovom viacerých náboženstiev a desiatok národov. Pestré obyvateľstvo sa správa tolerantne k cudzincom. Prednáška zachytáva zážitky, postrehy, úvahy a načítané znalosti z dvoch expedícií. Sprevádza „poloeurópskou“ modernou metropolou – Biškekom a jej protikladom, tritisíc rokov starým veľkomestom Ošom – jedným zo sŕdc Strednej Ázie, úrodnou Ferganskou kotlinou, polopúšťami, bielymi pyramídami slnečného Pamíro-Alaja a jazerom Issyk-kul ovenčeným zasneženými končiarmi Ťanšanu. Nevšíma si iba chladné ľadovce, horúce pramene a divou cibuľou voňajúce poľany. Vysvetľuje skúsenosti zo spolunažívania národov, rás a náboženstiev a rozdiely medzi severanmi a južanmi. Autor sa v horách stretal zväčša s pastiermi a pohraničníkmi. Upozorňuje na nový trend komerčného trekovania, ktorý zmenšuje plochy panenskej prírody a delí ľudí do troch „kást“ – na západoeurópskych (a čiastočne aj moskovských) zákazníkov, na domorodých nosičov a na východoeurópskych autochtónnych návštevníkov.

    Pár slov o sebe:
    Prof. PhDr. Svetozár Krno, CSc. patrí k priekopníkom slovenskej expedičnej a diaľkovej turistiky. Okrem dosiaľ u nás iba raz zopakovanej dvetisíckilometrovej hrebeňovky Karpát absolvoval podobné podujatia v balkánskej, jadranskej, východoalpskej, pyrenejskej, apeninskej, islandskej, korzickej, zakarpatskej a krymskej horskej sústave. Pôsobil aj na Kolskom polostrove, v Chibinách a Lovozerských tundrách, v Karélii, Polárnom a Pripolárnom Urale, na Kryme, v grécko-macedónskych horách, Čiernej hore, južnom Nórsku, švédskom Laponsku, Centrálnom Kaukaze, Malom Kaukaze, Arménskej vysočine, tadžických Fanských vrchoch, kirgizskom Ťan-šane, Pamíro-Alaji, indických, nepálskych a čínskych Himalájach, japonských Alpách, sibírskom Altaji, Východnom Sajane, Chamar-Dabane, Bajkalskom masíve, Kodare, Udokane, Sichote-Aline, povodí Ussuri, Mongolsku, na Sachaline, Kamčatke a v ďalších horách Eurázie. Väčšinou išlo o slovenský, resp. cudzinecký prvoprechod a prvovýstup. Je spisovateľom literatúry faktu a vydavateľom cestopisnej literatúry. Svoje zážitky a postrehy z expedícií zachytil v ôsmich esejistických cestopisných

    Kontakt:karpaty84@gmail.com, 0907 590 162, 02/54411239, http://www.expedicie.estranky.sk/

  • 20:00 Prestávka
    Občerstvenie.
  • 20:15 Marek Čavojský: Izrael, Palestína a Jordánsko

    Keď cestujem do krajiny kde som ešte nebol, vždy sa snažím ostať čo najdlhšie. Táto cesta je tak trocha opakom, pretože sme mali iba dva týždne času. Na druhej strane kratšie zážitky vedia byť oveľa viac intenzívnejšie a táto cesta ňou určite bola. Táto prezentácia bude rozprávním o kurióznych situáciach ktoré zažili pri stopovaní, ma malom kúsku sveta, kde sa miešajú tri svetové náboženstvá.

    Pár slov o sebe:
    Vyštudoval som vysokohorskú biológiu v Tatranskej Javorine. Už od svojich osemnástich som na cestách po väčšinu roka. Momentálne pracujem ako vodca na islandskom ľadovci Falljokull a ako lyžiarsky inštruktor vo Švajčiarsku.
  • 21:00 Daniel & Silvia Szabó: Cesta k nohám Nanda Déví

    Údolie Milam na hraniciach Indie, Tibetu a Nepálu bolo storočia významnou obchodnou cestou. Po indo-čínskej vojne ostali hranice uzavreté, ale v údolí stále žijú pastieri a roľníci, ktorí sa každý rok zo všetkých dedín zídu, aby oslávili bohyňu Nanda Déví...

    Pár slov o nás:
    Silvia znamená milujúca les, divožienka, milujem lesy, stromy, ale aj iné kraje, vždy ma udivuje a očaruje rozmanitosť a krása Zeme ako takej.. V nenásií, myslení a konaní sa ma silno dotkli Thich Nhat Hanh a ďalší zenoví majstri.. Krvou som dobrodruh a dobrovoľník a ochranca... Milujem spoznávať ľudí a ich život v prirodzených podmienkach, ich tradície, kultúru, fotografujem a hľadám a nachádzam krásu v jednoduchých veciach... Daniel – Fotograf, dobrovoľník, kuchár baklažánov, lezec, milovník hôr, lesov a putovaní, študent magisterského programu environmentalistiky FSS v Brne. V lesoch a horách bývava odmala, zväčša, ako aj v tomto prípade, s dobrodružstvu oddanými rodičmi.
  • 22:00 Gustáv Stibrányi: Čína – Inak, ako ju poznáte

    Prezentácia so sprievodným slovom Vám priblíži tak trošku dobrodružnú cestu dvoch slovenských horolezcov, ktorí sa vybrali do západnej Číny s cieľom vyliezť na 7546 m vysokú horu Mustagh Ata. Po návrate z hory absolvovali spoznávaciu cestu severnou hodvábnou cestou okolo púšte Taklamakan až do tibetskej Lhassy, odkiaľ sa vracali vtedy novučkou transtibetskou železnicou do Pekingu, kde ešte strávili krátky čas. Úspešnému výstupu na tak vysokú horu predchádzala celkom dobrodružná aklimatizácia v Alpách o čom sa tiež dozviete.

    Pár slov o sebe:
    Gusto Stibrányi (1951) V rokoch 1975 – 1995 sa intenzívne venoval jaskyniarstvu. V rámci svojej činnosti navštívil rôzne krasové oblasti v okolitých krajinách a ich najhlbšie priepasti. Navštívil a zostúpil do početných priepastí v Alpách, Pyrenejách, Slovinsku, Chorvátsku a v USA. V rokoch 2000 – 2012 sa venoval výškovému horolezectvu v Alpách, Kaukaze, Andách, Pamíre aj v Himalajach až kým mu v pokračovaní zabránili početné omrzliny. Dnes sa ešte venuje horskej cyklistike a čiastočne aj menej náročnému cestovaniu po rôznych krajinách.

Sobota 26.11.

  • 14:00 Marcel Uhrin: Tadžikistan – letmý pohľad do duše krajiny

    Chcem vám priblížiť dojmy z oblasti, do ktorej som sa vždy túžil dostať. Pokúsim sa o to aj napriek obave, že krátka cesta akúkoľvek krajinu spoznať hlbšie neumožňuje. Uvidíme. Bude to o stretnutiach s miestnymi, o tom, prečo asi je staručký profesor miestnej univerzity uviaznutý v sovietskom myslení. Bude to o hranici s Afganistanom, ktorá akoby neexistovala a o tom, ako som sa v Tadžikistane stretol s Júliusom Fučíkom. A o pocite, že som docestoval do zabudnutej sovietskej republiky.

    Pár slov o sebe:
    Narodil som sa v roku 1966 v Gelnici a detstvo prežil v komunite karpatských Nemcov v Smolníckej Hute. Tu otec spoznal mamu vďaka učiteľskej umiestenke. Preto som kedysi plynule hovoril mantácky. Potom ma rodičia zo Spiša presťahovali do otcovho rodného Gemera. Tu som nemčinu zabudol, vychodil bazálne školy a naučil sa mať rád krajiny, kde žijem. Preto mám rád aj Košice, kde sídli moja alma mater, na ktorú som sa po desaťročnom období v štátnej ochrane prírody vrátil ako asistent na Katedru zoológie Prírodovedeckej fakulty. Venujem sa všeličomu, najviac výskumu netopierov. Okrajovo skúmam aj obojživelníky, plazy a vtáky, čo je pozostatok nutnosti vedieť v ochrane prírody o všetkom aspoň niečo. Cestujem rád, považujem za šťastie, že mi život túto možnosť ponúkol. Videl som celú Európu, severnú Afriku, Mauritániu, Namíbiu, Botswanu, Čínu, Omán, Irán, Turecko, Libanon, Kazachstan, Uzbekistan, celý Balkán. Je mi smutno (a menej kvôli sebe), že niektoré krajiny, napríklad Líbyu alebo Sýriu, tak skoro znova neuvidím. Vo voľnom čase zbieram. Napríklad visačky od čajov, vreckové kalendáriky, pohľadnice (cieľom je jedna z každej obce Slovenska), vedcov na známkach a knihy (tie náruživo čítam), napríklad cestopisy, Čítanie študujúcej mládeže, slovenských prozaikov, amerických románopiscov, Hrabala a Škvoreckého. A samozrejme knihy o Gemeri. Mojim najnovším, a asi záverečným projektom života, je vybudovanie prírodnej záhrady pri našom domčeku v Muránskej Dlhej Lúke, kde teraz žijem spoločne s manželkou.
  • 14:45 Peter Urban: Irán

    Irán, krajina prívetivých ľudí Perzia ponúka úplne všetko - starobilú históriu a pamiatky ktoré si pamätáme zo zrnitých fotogtafií v učebniciach dejepisu, krásne rôznorodú krajinu, od zasnežených štítov po zelené pobrežie Kaspického mora, od púští a skalnatých kaňonov až po geologicky jedinečné ostrovy v Perzskom zálive. A stále, toto ešte nie je to najlepšie. Táto krajina väčšia ako Nemecko, Francúzsko a Španielsko dokopy je domovom neuveriteľne milých a pohostinných ľudí, veľmi zvedavých na svet od ktorého su trochu izolovaní, s túžbou ukázať každému pocestnému, že Irán je najkrajšia krajina na svete.

    Pár slov o sebe:
    Peter Urban Život mu zmenilo keď v jedenástich rokoch začal skautovať. Má rád cestovanie a prírodu, najlepšie skombinované spolu. Páči sa mu skoro všade, ale z neznámych príčin ho to vždy veľmi ťahalo na Stredný Východ a do Afriky. V Iráne bol dvakrát, v roku 2013 a 2014. Žije a pracuje v Košiciach, jeho snom je stať sa raz prezidentom Čiernej Hory.
  • 15:30 Dana Husárová: Faerské ostrovy

    Legenda hovorí, že keď Boh stvoril Zem, na chvíľu si sadol, aby si oddýchol a vyčistil si zeminu spoza nechtov. Zvyšky zeminy dopadli do mora a z nich sa vytvorilo 18 maličkých ostrovov na severe Atlantického oceánu nazvaných Faerské ostrovy / Faroe islands.

    Pár slov o sebe:
    Kombinácia angličtiny, fotografie a túlavých topánok je pravdepodobne to, čo ma stále niekde ťahá. A ešte aj môj štvornohý kamarát. S ním vybieham pravidelne do okolitých polí alebo na blízke kopce. Ak mám so sebou fotoaparát, neexistuje pre mňa väčší relax. Tam niekde mimo mesta si často vychutnávam ticho, slobodu, čerstvý vzduch a občas aj samotu. A potom niekedy zatúžim po nových miestach a po nových stretnutiach. Tým na rušných uliciach a vo veľkomestách sa podvedome vyhýbam. Viac ma láka príroda, vidiek a vôňa mora. Balkánske doliny, nórske fjordy, islandské vodopády, faerské útesy... Cesty plné slobody, s miernou dávkou dobrodružstva, pri ktorých človek strávi v lone prírody 24 hodín denne...
  • 16:30 Zdenko Somorovský: Peru a Bolívia

    Pred pár rokmi som pracoval rok ako dobrovolnik v Brazilii. Po skonceni projektu som sa snazil spoznat krasy Juznej Ameriky. Odvtedy mi tento kus zeme prirastol k srdcu a snazim sa tam vracat pravidelne. Na prednaske sa chcem venovat hlavne cestovaniu v Peru a Bolivii. Ako to vyzera v Lime a v krasnom Cuscu, ako sa dostat na Machu Picchu. Na akom ostrove prespat na jazere Tititica. V Bolivii to bude hlavne o fascinujucej prirode, krasnych lagunach plnych ruzovych plameniakov v pohori Altiplano a solnej pusti Salar de Uyuni.

    Pár slov o sebe:
    Som človek, čo má rád – prirodzený smiech, pozitívnu náladu a sarkastický humor. Milujem cestovanie a spoznávanie cudzích ľudí a neznámych kultúr, chuť horúceho čaju a portského vína. Pre mňa osobne cestovanie nie je len o spoznávaní nových krajín, ich histórie a kultúry, ale predovšetkým o ľuďoch, ktorí túto históriu tvoria. Milujem ten pocit, keď sa ocitnem v cudzom meste a nasávam jeho atmosféru, vnímam jeho pulzujúcu silu a každodenný život. http://www.firsttravelstep.com/
  • 17:30 Adriana Hižňanová a Michal Pačuta: Z Ohňovej zeme po Aljašku

    Z Ohňovej zeme po Aljašku alebo Umenie vzdať to Je vôbec možné dostať sa od pólu k pólu iba s použitím prsta? Dážď, spaľujúce horúčavy, arktická zima, komáre a nezabudnuteľní ľudia. Vo dvojici sme prešli naprieč 14timi krajinami odkázaní na našu schopnosť zžiť sa s prostredím, zvykmi a domácimi, no predovšetkým na schopnosť zápasiť s našimi vlastnými pochybnosťami. Pretože niekedy je ťažšie vzdať sa ako tvrdohlavo pokračovať.

    Pár slov o sebe:
    Adriana Hižňanová Adriana je biologička, ktorá odjakživa rada spoznávala nepoznané. Keď sa niekam vyberie snaží sa nájsť miesta, kde dokáže čo najviac preniknúť do kultúru domácich ľudí. Cieľom jej ciest sú väčšinou malé dedinky, kuchyne stareniek, ktoré ju učia tie najzvláštnejšie recepty od leguáních tamalov až po kokosový chlieb. Donedávna najradšej cestovala sama, takmer výhradne len stopom. Odkedy však spoznala Miša, okrem toho, že začala cestovať vo dvojici do jej repertoáru pribudli aj hory.

    Mišo Pápta V kontexte festivalu Iné cesty asi nebude prekvapením, že autor obľubuje cestovanie, spoznávanie nových kultúr, a všetky hraničné, predtým nezažité situácie spojené s objavovaním nového, nepoznaného. Aby to nejako vyvážil, pokiaľ náhodou necestuje venuje sa právu a písaniu. Na cestovaní ho vždy najviac zaujímajú nevšední ľudia, ich kultúry a spôsob života. Z chodníkov tie menej vychodené. Batôžkáril už napr. v Gruzínsku, Škótsku, Indii, Nepále či Srí Lanke, posledne sa podujal na epickú cestu naprieč Amerikami. Pravdou však je, že sa dokáže stratiť aj v rodnom meste.

  • 18:30 Prestávka
    Občerstvenie.
  • 19:00 Stanislav Szenczi: Sudán – putovanie priestorom a časom

    Rád spoznávam ľudí v ich prirodzenom prostredí, v krajine, ktorá ich dotvára a ktorú oni pretvárajú. Rád chodievam sám a klopem na dvere ich príbytkov s nádejou, že mi odhalia kúsok zo svojho života. V roku 2014 ma moje kroky zaviedli do Sudánu. Očarili ma srdeční, pohostinní ľudia a miesta dýchajúce históriou. Prostredníctvom niekoľkých fotografií by som vás chcel pozvať na krátky výlet minulosťou a prítomnosťou tejto africkej krajiny, do oblastí Kerma, Napata, Meroe, Omdurman...

    Pár slov o sebe:
    Som programátor. Žijem v Nových Zámkoch. Učarila mi vôňa diaľok, ktorá ma núti zbaliť batoh a vydať sa na cesty zbierať zážitky a spoznávať nové krajiny, kultúry a ľudí. Pri svojom putovaní vyhľadávam chodníčky mimo vychodených trás, kde je cudzinec pre miestnych obyvateľov tak vzácny, ako sú oni pre neho.
  • 20:00 Marek Vadas: Úloha čarodejníka v africkom spoločenstve

    Vulkanický pás na západe Kamerunu spája Guinejský záliv s Čadským jazerom. V pohoriach žije množstvo etník, ktoré si vďaka svojej izolovanosti uchovali dávne tradície. Každodenný život tu riadi kráľ, rada starších a liečitelia. Tí sa starajú nielen o bežné choroby jednotlivcov, ale aj o vzťahy a psychické zdravie komunity. Liečiteľov, či čarodejníkov je veľké množstvo, pracujú najrôznejšími metódami a špecializujú sa na rôzne oblasti. Odhalia minulosť, zistia vinníka sporov, prepovedajú budúcnosť, alebo sa ju pokúšajú priamo ovplyvňovať. Sú to predovšetkým animisti, no množstvo z nich sa za úspech svojich kúziel modlí v kresťanských kostoloch... V prednáške sa zameriam na mágiu v širšom okolí posvätného jazera Oku.

    Pár slov o sebe:
    Narodený 1971 v Košiciach, vyštudoval estetiku a slovenskú literatúru na FiF UK v Bratislave, pôsobí v Literárnom informačnom centre. Napísal 8 kníh, z ktorých posledné 4 sú inšpirované cestami po stredozápadnej Afrike (Rozprávky z čiernej Afriky, Liečiteľ, Čierne na čiernom, Útek). Navštevuje hlavne Kamerun, kde bol doteraz 12 krát a je aj poradcom kráľa v malom kráľovstve Nyenjei v horách na hraniciach Kamerunu a Nigérie.
  • 21:00 Richard Vdovjak: Čína - od Šanghaja po Žlté hory

    Mozaika foto príbehov z ciest po Číne: od života vo veľkomestách, cez Čínsky vidiek až po Žlté hory. Do Číny sa veľmi nezvykne chodievať na dovolenku. Kto by sa už len dobrovoľne chcel tlačiť v najľudnatejšej krajine sveta? V krajine, kde žije viac než miliarda ľudí, kde sú veľkomestá ako Šanghaj s takmer päťnásobným počtom obyvateľov ako celé Slovensko... Dalo by sa povedať, že ani ja som si nevybral Čínu, ale skôr Čína si vybrala mňa. Keď som prvýkrát pristál na letisku v Pekingu a z hustého smogu ma začalo bolieť hrdlo ešte pred tým, než som vystúpil z lietadla, mal som sto chutí otočiť sa a letieť okamžite nazad. Netušil som, že časom v Číne nájdem miesta a príbehy, ktoré ma budú inšpirovať k návratom niekoľko rokov. Čo sa skrýva za jagavými svetlami Čínskych veľkomiest? Ako ľudia v modernej Číne dokážu zosúladiť päťtisícročnú históriu so súčasnou komunistickou doktrínou a tvrdým kapitalizmom zároveň? Ako vyzerá čínsky vidiek, ako sa žne ryža a ako chutia kačacie zobáky? Ako vyzerá more oblakov v národnom parku Žlté hory, ako v kopcoch rozoznať Kórejcov od Číňanov a ako byť sám na štíte, kde sa normálne tlačia húfy ľudí? O čom snívajú brušné tanečnice a čo robia, keď práve netancujú? Ako nájsť v Číne nevestu, či ženícha bez pomoci internetu / facebooku? Na tieto a mnohé ďalšie otázky sa pokúsim dať obrazovú odpoveď poskladanú z foto príbehov preklenujúcich obdobie štyroch rokov, počas ktorých som sa do Číny pravidelne vracal.

    Pár slov o sebe:
    Richard Vdovjak je fotograf na voľnej nohe, pôvodom z Liptova, roky žijúci na “Dolnej zemi“ (aka the Netherlands) a cestujúci krížom-krážom po svete. Pri každej ceste sa snaží nechať predsudky doma a skúša sa nielen pozerať, ale aj vidieť. Na jeho cestách ho najviac fascinujú ľudia. Ich zvyky, bežné radosti a starosti, ich kultúra a všetko, čo s tým súvisí. Asi aj preto mu je blízky žáner dokumentárnej fotografie ovplyvnenej hlavne štýlom dokumentaristov zo skupiny Magnum Photos. Viac Richardových fotiek možete vidieť na jeho instargame: instagram.com/rixo3
  • 22:00 Karol Kaliský: Rok v divočine

    Hneď po ukončení filmu Vlčie hory http://www.arollafilm.com/sk/produkt/84-vlcie-hory) začal Karol so svojimi kolegami filmármi pracovať na ďalšom ambicióznom projekte. Novou výzvou sa stáva ukázať drsnú a divokú krásu a krehkosť vysokohorského prostredia našich veľhôr. Filmári sa rozhodnú zdokumentovať život symbolu Tatier - kamzíka a jeho tajomného prenasledovateľa - rysa. Počas troch rokov strávia stovky dní v blízkosti čried kamzíkov čakaním na vzácne zábery rysa, ale zablúdia aj do prastarých limbových lesov pod Kriváňom či k divokej podtatranskej riečke Belá. V prednáške "Rok v divočine" sa dozvieme, ako toto trojročné úsilie nadšených filmárov dopadlo, uvidíme množstvo záberov z tajomného života divých zvierat a tiež nahliadneme do súkromia filmára, tráviaceho stovky nocí osamote pod šírou oblohou. Vypočujeme si aj pútavé rozprávanie o tom, čo všetko nám dokáže ponúknuť divoká príroda, keď jej vytvoríme dostatočný priestor a zostaneme len v úlohe pokorných pozorovateľov."

    Pár slov o sebe:
    Karol Kaliský (nar. 1978) vyrastal v rodine lesníka a detstvo prežil spoznávaním tatranskej prírody. Po ukončení štúdia lesníctva vo Zvolene dva roky pôsobil ako účastník Projektu na záchranu tatranského kamzíka, ďalších päť rokov robil odborného pracovníka na Správe TANAP-u. Fotografovaniu divej prírody sa venuje už viac ako 20 rokov, spolu s bratom Miroslavom a bratrancom Tomášom sa prostredníctvom stránky www.WILDlife.sk snažia nadchnúť ľudí pre myšlienku ochrany divočiny. K ochrane prírody sa dostal vďaka svojim rodičom. Posledných 6 rokov spolupracuje s Erikom Balážom na spoločnej vízii vo filmovej spoločnosti Arolla Film. Poslaním spoločnosti je prostredníctvom autentických záberov sprostredkovať nadšenie pre divokú prírodu širokej verejnosti a prispieť k ochrane konkrétnych území divokej prírody.

Pozrite si tiež predchádzajúci ročník festivalu, alebo atmosféru na festivale na fotografiách.