Košice – Aula prof. Prasličku PF UPJŠ na Šrobárovej 2
Vstupné: 6/8/12 eur (piatok/sobota/oba dni).
Študenti a zamestnanci PF UPJŠ majú na festival 50% zľavu.

Zaujímaví ľudia, silné príbehy, krásne fotografie.
12. ročník cestovateľského festivalu v Košiciach.

Program

Piatok 23. 11.

  • 17:00 Martin Bačkor: Arktické Špicbergy

    V auguste a začiatkom septembra 2018 som bol účastníkom medzinárodnej prírodovednej expedície do Arktídy, na súostroví Svalbard, ostrove Špicbergy. Organizátorom expedície bola Juhočeská univerzita v Českých Budejoviciach, ktorá vlastní materskú polárnu základňu v mestečku Longyearbyen. Významnú časť expedície sme strávili v okolí polárnej stanice „Nostoc“ umiestnenej v zálive Petuniabukta. Bez telefónneho signálu, internetu a ďalších výdobytkov civilizácie. V noci sme spávali v drevených kontajneroch upravených pre provizórne prežitie, ktoré nás napr. chránili aj pred medveďmi bielymi. Mimochodom, na Špicbergoch ich trvalo žije pravdepodobne viac, než ľudí. A pri rutinnej vedeckej práci, spojenej najmä so zberom rastlinného materiálu pre plánované experimenty sme zažili aj množstvo dobrodružstiev... .

    Pár slov o sebe:

    V rámci svojej práce, v ktorej sa venujem najmä štúdiu stresovej fyziológie a ekológie tzv. nižších rastlín, som navštívil viaceré miesta na našej planéte, pre ktoré sú príznačné určité „extrémne“ vlastnosti životného prostredia. Takéto miesta som našiel na Slovensku, v ruskej, či fínskej tajge, doštípaný stovkami komárov. Komárov som si užil aj v južnej Číne, kde sme spolu s kolegami hľadali vhodné rastlinné organizmy pre ich možné uplatnenie v biomonitoringu znečistenia ovzdušia. Biomonitoringu znečistenia ovzdušia s využitím lišajníkov som sa dokonca venoval aj na smetiskách v talianskom Toskánsku, hoci táto destinácia sa skôr hodí na letné romantické cestovanie ... . A moje pracovné cesty, zamerané na štúdium toxického vplyvu chladu a UV žiarenia na rastliny, ma dokonca zaviedli až do Antarktídy a na arktické Špicbergy.

  • 17:45 Peter Holubek: Sachalin: Najväčšia ruská jaskyňa na rieke Lene v zime

    Zimné pôsobenie slovenských jaskyniarov vo Východosibírskej pahorkatine na rieke Lene, kde sa nachádza najdlhšia ruská jaskyňa - Botovskaja s dĺžkou presahujúcou 60 kilometrov. Našou úlohou bolo hľadať nové priestory v okolí vchodov do podzemia, kde je možnosť objaviť pozoruhodné archeologické nálezy a stopy po dávnych obyvateľoch Sibíri. Súčasťou výpravy bolo aj korčuľovanie na jazere Bajkal.
    Pár slov o sebe:
    Peter Holúbek (1966), jaskyniar, prieskumu podzemných priestorov sa venuje viac ako 30 rokov. Pracuje v Slovenskom múzeu ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši, kde sa venuje technickým pomôckam venovaným prieskumu jaskýň a spolupracuje pri tvorbe Národnej databázy jaskýň.
  • 18:30 Štefan Varšo: Nový Zéland – život na opačnom konci sveta

    Mal som šťastie a získal som ročné pracovné víza na Nový Zéland. Moja cesta ale trvala nádherných 18 mesiacov, z toho 15 mesiacov NZ a 3 mesiace cesta späť cez US, Iceland na Slovensko. Účel mojej cesty bol poznávací a cestovateľský, príležitostná práca mi pomohla prežiť v tejto na život nákladnej krajine a mohol som nazrieť do života miestnych ľudí, častokrát pôvodných obyvateľov hlásiacich sa k maorskej menšine. Väčšinu času som strávil na severnom ostrove, kde som si našiel niečo ako druhý domov, južný ostrov som cestoval po dobu 4 mesiacov. Na konci mojej NZ cesty som ešte navštívil Rarotongu, hlavný z 15stky Cookových ostrovov. Jedna zem, dva národy, jedna žijúca kultúra, taký je Nový Zéland...viac na prednáške

    Pár slov o sebe:
    Som človek z mäsa a kostí, funkčný mozog a zdravé silné nohy, ktoré ma nikdy nesklamali a zaviedli ma všade tam, kam som si pomyslel. Mám rád cestovanie a čaro prírody, užívam si ruch veľkomiest a svetovú kuchyňu, rád spoznávam ludi. Príležitostný introvert si veci zariaďujem po svojom, vela improvizujem a nakoniec sa vytešujem z nečakaných úspechov a zážitkov. Pri cestovaní sa sústredím na krátkodobé ciele, ktoré sa po sčítaní zmenia na obrovský úspech. Vďačný za príležitosti v živote, ktoré ma prehnali cez 28 krajín, ak sa mi niekde zapáčilo, ostal som dlhšie.
  • 19:15 Kateřina Karásková: Kde ženy vládnou

    Vydejte se se mnou na výpravu do míst, kde jsou za slabší pohlaví považováni muži! Poznáte mexické indiánky, které své muže překonávají nejen inteligencí, ale i objemem. V Indonésii prozkoumáme jediný muslimský matriarchát. Vysoko v čínských Himálajích navštívíme etnikum vyznávající volnou lásku. A nakonec se na severovýchodě Indie seznámíte s nenápadným kmenem, jehož muži zoufale bojují za rovnoprávnost.

    Pár slov o sebe:
    Vystudovala jsem práva, ale už roky cestuju po světě, maluju, píšu a pracuju v humanitárních organizacích. Inspirují mě domorodé kultury, silné ženy a problémy rozvojového světa. V Guatemale jsem žila s mayskými indiány, kteří prožili genocidu. V Ugandě zprovozňovala nemocnici a školy a v Keni dohlížela na zalesňovací a eko zemědělské projekty. Mezitím jsem hledala po světě kmeny, v nichž mají hlavní slovo ženy, a napsala o nich knihu Kde ženy vládnou. Téma „ženských kmenů“ prezentuju od roku 2016 v multimediálních přednáškách a putovních uměleckých výstavách. Píšu o něm články do časopisů a hovořím v médiích. Vše najdete na: www.katerinakaraskova.cz
  • 20:00 Prestávka
    Občerstvenie, rozhovory, oddych...
  • 20:15Daniel Szabó: Kirgizská jeseň

    Krajinou divokých hôr, voľne meandrujúcich riek a pastierov, ktorí postupne balia jurty, kosia seno a pripravujú sa na tuhú zimu – a jesenný festival drsných nomádskych športov a kultúry Nomádske hry.

    Pár slov o sebe:
    Do hôr chodím odmalička rodinne, je to skvelý spôsob, ako získať dôveru a krásne spoločné zážitky – a tento rok to bola svadobná cesta.
  • 21:00 Svetozár Krno: Hranice Himaláji a Karakorumu a štyroch svetových náboženstiev

    Prednáška je umiestnená do srdca dvoch najvyšších horských sústav. Na ceste z indického z mesta Manáli do Ladakhu leží veľa nástrah. Nekonečné množstvo smelých serpentín sa krúti po prevažne blatistej vozovke. Nespevnená magistrála pretína štyri vysokohorské sedlá, ktoré ležia v nadmorskej výške od 4 000 do 5 300 metrov. Prednášateľ spočiatku putoval údolím Markhy, ideálnym pre výškovú aklimatizáciu. Znechutený nadmiernou početnosťou karaván komerčných západniarov, neuveriteľne trápiacich zvieratá (na jedného turistu – 4–5 plne naložených koní a oslov), sa otočil na západ a pokračoval ľudoprázdnymi horami nad kláštorom Alči. Po aklimatizácii sa pokúsil o výstup na šesťtisícovku Kang Jatze. Týždeň trvajúci dážď a sneh a najmä dve trhliny na samom temene končiara boli nad jeho sily. Druhý pokus (samozrejme tiež bez pomoci nosičov i vodcov) o štít Stok Kangri (6 153 m) sa podaril. Prednáška zachytáva obrazy niekoľkých typov návštevníkov. Komerční trekári sa na horských chodníkoch sa väčšinou nenaučili samostatne pohybovať. Ich kroky sú závislé od vopred platených služieb. Hoci sú priamo „v teréne“, prírody sa temer nedotýkajú, akoby boli od nej oddelení sklom. Plný servis, nosenie výbavy, stavenie stanov, varenie, stolovanie a orientáciu v teréne im zabezpečujú najatí domorodci, ktorí sú od nich ekonomicky závislí. Autor si kladie otázku, či rastúci cestovný ruch vrchárom skutočne pomáha. Opiera sa mi pri tom o známu Kiplingovu báseň Bremeno bieleho muža. Iba malá časť Európanov sa v Himalájoch spolieha na vlastné sily a skúsenosti. Hoci všetci zvyknú táboriť na jednom mieste, pohybujú sa podobným smerom, každú z trojice spomínaných skupín ženie do hôr niečo iné. Záver pobytu strávil v moslimskom Kašmíre a pri sikhskom Zlatom chráme Amritsare.

    Pár slov o sebe:
    Patrí k priekopníkom slovenskej expedičnej a diaľkovej turistiky (http://www.outdoorfilmy.sk/clanky/svetozar-krno-priekopnik-slovenskej-expedicnej-turistiky/). Okrem dosiaľ u nás iba raz zopakovanej dvetisíckilometrovej hrebeňovky Karpát absolvoval podobné podujatia v balkánskej, jadranskej, východoalpskej, pyrenejskej, apeninskej, islandskej, korzickej, zakarpatskej a krymskej horskej sústave. Pôsobil aj na Kolskom polostrove, v Chibinách a Lovozerských tundrách, v Karélii, Polárnom a Pripolárnom Urale, južnom Nórsku, švédskom Laponsku, na Kryme, v grécko-macedónskych horách, Čiernej hore, na sopkách Réunionu, Mauríciu a Madeire, v Centrálnom, Východnom a Malom Kaukaze, Arménskej vysočine, tadžických Fanských vrchoch, kazašskom a kirgizskom Ťan-šane,Pamíro-Alaji, indických, nepálskych a čínskych Himalájach, japonských Alpách, kórejských národných parkoch, sibírskom Altaji, Východnom Sajane, Chamar-Dabane, Bajkalskom masíve, Kodare, Udokane, Sichote-Aline, povodí Ussuri, Mongolsku, na Sachaline, Kamčatke, a v ďalších horách Eurázie. Väčšinou išlo o slovenský, resp. cudzinecký prvoprechod a prvovýstup. Je spisovateľom literatúry faktu ( http://www.litcentrum.sk/slovenski-spisovatelia/svetozar-krno ) a vydavateľom cestopisnej literatúry.
  • 22:00 Radovan a Darina Brožovský: Svadobná cesta Južnou Amerikou

    Našu 13 mesačnú cestu po Južnej Amerike sme začali v marci 2017 v Kolumbii. Odtial sme pokračovali smerom na juh. Precestovali sme 7 krajín, zapojili sme sa do 11 rôznych dobrovoľníckych projektov, ako napríklad včelárstvo, permakultúra, biokonštrukcia budov a organizácia šamanistického centra. Cieľom našej cesty bolo spoznávanie kultúr, priblížiť sa čo najviac životu domácich obyvateľov, objaviť krásy prírody a stretávať cestovateľov z celého sveta.

    Pár slov o nás:
    Sme rodení Košičania, ale po vysokej škole sme pracovali pár rokov v Bratislave v oblasti IT. Tam sme si uvedomili, že chceme od života viac ako len prácu a chceme žiť náš život naplno. Po svadbe sme sa preto rozhodli nechať všetko tak a splniť si svoj sen - vydať sa na ročnú cestu naprieč Južnou Amerikou. Teraz pôsobíme opäť v Košiciach plní zážitkov, poznania a energie z našej cesty.

Sobota 24. 11.

  • 14:00 Martin Repel: Arktické dobrodružstvo v polnočnom slnku

    Arktída bol môj tajný sen, ktorý som si nepriznal sám pred sebou, lebo som ani nesníval o tom, že by sa mi mohol splniť. Napriek tomu som navštívil Špicbergy. Longyearbyen je ich administratívne centrum. Najsevernejšie trvale obývané mesto na Zemi leží na 78 rovnobežke len 1300 km od severného pólu a 850 km od Európskej pevniny. Nájdete tu všetky služby, univerzitu, nemocnicu, letisko, prístav pre zaoceánske výletné lode, ročne mesto navštívia státisíce turistov. Mestečko má pritom len 2500 obyvateľov a na vychádzku za mesto sa chodí vždy so zbraňou kvôli hrozbe útoku medveďom bielym. Pár metrov za hranicami mesta začína arktická divočina. Tundra s chudobnou, ale nádhernou kvetenou, ľadovce, ľadovcové morény a rieky, soby, polárne líšky, nádherné a dôverčivé vtáky, opustené ruské mestečká, veľryby a tulene,... to všetko je vo svetle polnočného slnka ako neuveriteľne krásny sen.

    Pár slov o sebe:
    Narodil som sa v Gelnici, vyrastal v Poprade a teraz žijem v Michalovciach. Mojou prácou aj vášňou je ornitológia, ochrana prírody a milujem svoju rodinu. Koordinujem ochranárske projekty Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko najmä na Východoslovenskej nížine, ale aj na Poiplí a Hornej Orave, kde pomáham pri obnove mokradí a vlhkých lúk, s priateľmi skúmam a chránim vzácne vtáčie druhy, obnovujem tradičné hospodárenie s chovom dobytka, oviec a kôz, venujem sa popularizácii birdwatchingu, ekovýchove a vo voľnom čase včelárim. Nie som veľký cestovateľ, ale rád využijem príležitosť navštíviť iné krajiny a "napozerať" si u nás exotické alebo úplne neznáme vtáčie druhy. Preto som navštívil viacero krajín Európy, ale aj ďaleký, exotický Gujarat v Indii a naposledy arktické Špicbergy, kde v lete slnko nikdy nezapadne.
  • 14:45 Robo Kočan: Kerala – India trochu inak

    Dôvody prečo ľudia cestujú sú rôzne. V lete 2017 som absolvoval trojtýždňový liečebný ayurvedský pobyt v indickej Kerale a takto som spoznať túto časť krajiny a ľudí cez ich tradičnú liečebnú metódu. Bol to môj prvý cestovateľský pobyt kedy som sa dostal do štádia relaxu a úplného pokoja a nechuti niekde sa presúvať a cestovať po juhu Indie, čo bol môj pôvodný plán. A po troch týždňoch ked som ostal sám, tak som šiel do Munaru čo je oblast, kde sa pestuje čaj vo výške 1600 m.n.m, tam som spoznával okolie a túlal sa pomedzi čajovníkmi.

    Pár slov o sebe:
    Profesionálny fotograf, filmár a výtvarný umelec. Študoval najprv na ŠUPke v Košiciach, potom fotografiu v Bratislave, ale prejavom aj osobne si bol a stále je blízky s fotografmi z tzv. slovenskej novej vlny. Žije v Poprade, jeho koníčkom je cestovanie a zimné športy.
  • 15:30 Kamila Melicherová a Peter Glončák: No way from Norway

    Porozprávam(e?) vám o tom, ako sme s kamarátom lacno a krásne precestovali kúskom Nórska. O práci v hoteli, o práci na "farme", o spolužití s Nórom. O tohoročnom nenórsky horúcom a suchom lete.

    Pár slov o nás:
    Vyštudovala som ekológiu a využívanie krajiny vo Zvolene, ktorej sa však profesne nevenujem. Profesne sa momentálne nevenujem ničomu, vyberám kopy klincov zo starých dosák v Nórsku. Nie som cestovateľ, zaviala ma sem láska a náhodou som sa ocitla na farme u kaskadéra, pyrotechnika a filmára v jednom. Baví ma aj tvoriť hudbu, 3 roky som poulične hrávala v Rožňave. Hudba, klince, drevo, červený náter, toť vše o mne.
  • 16:30 Mario Urbanec: Deltou Dunaja na kajaku

    Delta je asi najhodnotnejší mokraďný ekosystém Európy. Hustá sieť ramien a jazier, ktorá má väčšiu dĺžku ako celý Dunaj od prameňa do mora, tvorí gigantickú koreňovú čističku. Môžeš tu vidieť tisícové kŕdle vtákov aj dediny ako spred 100 rokov. Ale aj nové rezorty a veľké lode s turistami. Motorové člny a nadmerný rybolov sú pohode, ale stanovať sa nesmie. Do delty chodím už 10 rokov a občas dumám, ako by asi vyzerala, keby nebola v Rumunsku ale v niektorej západnej krajine...

    Pár slov o sebe:
    Celý môj život sa točí okolo vody. Najprv ako rybár, potom aj ako vodák. Z kanoe a raftu som presadol do kajaku, na ktorom pádlujem po riekach, jazerách a moriach. Postupne sa z koníčka stal životný štýl a aj práca. Posledné roky sa živím ako kajakársky inštruktor a sprievodca po celej Európe.
  • 17:30 Katarína Hanzelyová: Dobrovoľníčkou na Altaji

    Moje rozprávanie bude o horách a ľuďoch. O malom kúsku Altaja, uprostred Altajského národného parku, o čarovnom Teleckom jazere, o ľuďoch, ktorí žijú pre mňa v čarovnom svete, v symbióze s prírodou, nepotrebujú obchody, obrovské nákupné centrá, všetko čo je potrebné pre život majú v okolí domu a čo nie, dovezie raz začas helikoptéra alebo loď. Bude o skupine 13 ľudí z Ruska, Nemecka, Holandska, Japonska a Slovenska, o dobrovoľníkoch, ktorí našli spoločnú reč a ktorým bolo dopriate pomôcť starým ovocným sadom a stráviť spolu neuveriteľných 10 dní v srdci Altaja. Bude o spoločnej práci, zážitkoch, emóciách, o priateľstve, tajomných legendách, o srdečnom prijatí, ale hlavne o tom, že dávať znamená dostávať. V druhej časti porozprávam o mojom putovaní do Usť Koksy pod Beluchou, kde ma prijali v knižnici Jeleny Ivanovny Rerich cudzí, celkom obyčajní Rusi, len na základe telefonátu, že príde nejaká Katarína, dobrovoľníčka zo Slovenska. Až po čase som zistila, že to nie je obyčajná knižnica, ale je to centrum Agni Jógy a ani tí Rusi nie sú celkom obyčajní. Tesár, ktorý stavia kaplnku je vlastne filozof, ktorý už napísal mnoho kníh o zmysle života. Bradatý včelár v špinavých čižmách je známy maliar, ktorého obrazy sú vystavené v galériách v Londýne a New Yorku. Všetkých však spájala neskutočná posvätná láska, bázeň a úcta k horám Altaja, k prírode, rastlinám, zvieratám.

    Pár slov o sebe:
    Vyrastala som pod Vysokými Tatrami, v Poprade, cestu na Zbojnícka chatu prejdem už aj zo zavretými očami. Chcela som byť etnograf, ale nakoniec som vyštudovala poľnohospodárstvo. Registrujem odrody, ale dušou som tak trochu dobrodruh, milujem hory, putovanie iba s ruksakom, najlepšie tam, kde žiadna cesta nie je. Ako dobrovoľníčka som hrabala listy v Nemecku, zbierala zemiaky a repu s mníchmi na ostrove Valaam na Ladožskom jazere, presekávala nové turistické trasy na Kamčatke. Dobrovoľníctvo, spoločná práca s domácimi, je najlepší spôsob ako sa dostať tam, kde sa iní nedostanú a spoznať to, o čom ani netušíte.
  • 18:30 Prestávka
    Občerstvenie, rozhovory, oddych...
  • 19:00 Jana Čavojská: Ľudia nikoho

    Bangladéš je jedna z najchudobnejších krajín sveta. Vlani v auguste tu našiel útočisko takmer million Rohingov, ktorí ušli z Mjanmarska pred vraždením a násilím zo strany štátnej armády. Doteraz čakajú v biednych prístreškoch z plastových vriec a bambusových tyčí na svoj ďalší osud. Ako im dokáže pomôcť krajina, ktorá sa sama borí s množstvom problémov?
    Niečo o mne:
    Reportérka a fotografka, ktorú zaujímajú príbehy ľudí a cestuje za nimi blízko aj ďaleko. Cestovala za nimi do deväťdesiatich krajín, fotografovala nemocnice v Južnom Sudáne, utečenecké tábory v Thajsku a Bangladéši, Haiti zrútené po zemetrasení, mladé boxerky zo slumov v Nairobi v Keni, Irak po porážke Islamského štátu či život na frontovej línii na východe Ukrajiny.
  • 20:00 Simona Kuciaková a Andrej Almáši: Myslieť ako hora

    Aké to je putovať Himalájami na vlastnú päsť? Dobrovoľníčiť na organickej farme v Ilame a stať sa členom bráhmanskej rodiny? Čo prináša Vipassana a dva týždne za múrmi buddhistického kláštora? Rozprávanie o zodpovenom cestovaní Nepálom, od mystického Káthmandu, cez čajové plantáže, až po päťtisícové sedlá.

    Niečo o mne:
    Pochádza z malej horskej osady vo Vysokých Tatrách. Vyštudovala environmentalistiku a estetiku na Masarykovej univrzite v Brne. Vo svojej profesii sa venuje environmentálnej výchove a komunitnému rozvoju. Najlepšie sa cíti na cestách po zemiach východných, hlavne v Nepále a v severnej Indii. Rada číta Hesseho, zaujíma sa o buddhizmus a psychológiu.
  • 21:00 Lea Petrášová: Iracký Kurdistan

    Počas štúdia Škandinávskych štúdií som sa nadchla pre tému identity národa. To ma doviedlo až ku Kurdom a Kurdistanu, kam som sa za polroka pozrela hneď 3x - do tureckej, iránskej aj irackej časti. Hovoriť budem práve o tom poslednom, no nečakajú vás žiadne prechádzky po pamiatkach. Cestujem hlavne po ľuďoch - mladých aj starých, chudobných i bohatých, liberálnych i konzervatívnych, z veľkomiest aj z dedín. Okrem príhod o nich a s nimi vám poviem o tom, ako sa nenechať uniesť, aké to je pre samu ženu stopovať na blízkom východe, ako zdarma prespať v luxusnom hoteli, ako mi šlo o život, ako oklamať detektor dymu na letisku a mnoho ďalšieho. Príďte sa opýtať sami!

    Niečo o mne:
    Originálne zo stredného Slovenska, relokovaná do Prahy. Nedoštudovaná škandinavistka, žena v IT. Veľká fanúšička decentralizácie, exponenciálnych technológií a crypta. Dosť zevl. Tam, kde sa iným zapínajú kontrolky, ja sa začínam baviť. Úroveň znesiteľného diskomfortu posunutá do absurdna a ignorácia objektívneho nebezpečenstva mi zaručujú nekonečný prílev bizardných situácií nie len počas cestovania, ale aj v bežnom živote.
  • 22:00 Martin Michalský: Čína

    Pochádzam zo Slovenska, no posledných 6 rokov žijem, študujem a pracujem v Prahe. Dlhú dobu som sa sústredil výhradne na svoju kariéru a postupne úplne zabudol relaxovat. Až na pokraji vyhorenia som si uvedomil, ako veľmi mi čas strávený v prírode chýba. Postupne som si uvedomil, že šťastie neleží v práci, ale v spomienkách. Za posledné 2 roky som tak obohatil svoj život o nekonečné množstvo zážitkov. Od psích záprahov v Švédskom Lapónsku, cez bicyklovanie po mestských hradbách v čínskom Xi`ane, až po jazdu na koňoch cez najväčšiu oázu na svete v Maroku. Ak chcete o mojích dobrodružstvách vedieť viac, určite navštívte moju stránku www.martinmichalsky.com.


Na Iných cestách sú počas celého konania festivalu pripravené vegetariánske pochúťky, zohrievajúce a osviežujúce nápoje.

Atmosféra festivalu na fotografiách.