Košice – Aula prof. Prasličku PF UPJŠ na Šrobárovej 2
Vstupné: 6/7/8/12 eur (štvrtok/piatok/sobota/tri dni).
Študenti PF UPJŠ majú festival zadarmo.

Zaujímaví ľudia, silné príbehy, krásne fotografie.
13. ročník cestovateľského festivalu v Košiciach.

Program

Štvrtok 28. 11.

Všetci študenti zadarmo
  • 16:00 Peter Fenďa: Národné parky Ekvádoru očami zoológa

    Ekvádor patrí k rozlohou menším krajinám Južnej Ameriky (283 561 km2). Čo sa ale týka biodiverzity, patrí ale Ekvádor medzi najbohatšie krajiny sveta. Napríklad vyskytuje sa tu 1515 druhov vtákov (čo je 20 % vtákov sveta a 50 % vtákov Južnej Ameriky), či 15 % cievnatých rastlín sveta. 20 % rozlohy Ekvádora tvoria chránené územia, konkrétne je to 50 chránených území (z toho 11 národných parkov). V prezentácii predstavujem 8 chránených území, ktoré sme navštívili počas exkurzie v roku 2019. e-mail: peter.fenda@uniba.sk

    Pár slov o sebe:

    Doc. Mgr. Peter Fenďa, PhD. (SK, PF UK Bratislava) je zoológ (akarológ = špecialista na roztoče) a cestovateľ. Pracuje na Katedre zoológie PF UK v Bratislave. Organizuje systematický výskum pavúkovcov v rôznych regiónoch Slovenska. V rámci študijných ciest navštívil mnoho oblastí viacerých kontinentov. Je vynikajúcim znalcom prírody Slovenska.

  • 17:00 Ladislav Pekárik: Putovanie s jesetermi

    Jesetery a vyzy, starobylé ryby bežné v minulosti aj v našom úseku Dunaja, sú popri lososoch najvýznamnejšie migrujúce ryby v riekach na severnej pologuli. Kam migrujú, prečo to robia a čo o nich vieme? A ako im v tom človek bráni? Majú ešte budúcnosť? Vráti sa aj na naše územie najväčšia sladkovodná ryba, vyza veľká?

    Pár slov o sebe:

    Mgr. Ladislav Pekárik, PhD. (SAV Bratislava, SK) je mladý ichtyológ (špecialista na ryby a rybám podobné živočíchy), študuje ekológiu rýb, problematiku migrácie rýb, environmentálne problémy našich riek a popularizácii vedy. e-mail: ladislav.pekarik@savba.sk

  • 18:00 Miloslav Devetter: Půdní biolog v Ladakhu, aneb čím výše tím lépe

    Vývoj půdy je provázán s živými organismy. Nejinak je tomu i v extrémním prostředí, kde jsou organismy na hranicích svých fyziologických možností. Hřebeny Himalájí nabízí srdci přírodovědce odborné výzvy i romantiku. RNDr.

    Pár slov o sebe:

    Miloslav Devetter, PhD. (CZ, ÚPB BC AVČR České Budějovice) Je vedecký pracovník Ústavu půdní biologie Biologického centra AVČR v Českých Budějoviciach. Ako hydrobiológ a pôdny biológ sa zameriava najmä na štúdium ekosystémov fungujúcich v extrémnych podmienkach (jaskyne, vysokohorské a arktické prostredie). Podnikol mnoho študijných ciest do veľhôr Ázie, Afriky a za polárny kruh. e-mail: devetter@upb.cas.cz

  • 19:00 Martin Mikoláš: Karpatské pralesy – nelichotivá správa o stave vecí

    Prírodné lesy a pralesy sú významnou zásobárňou uhlíka a zároveň útočiskom mnohých vzácnych a ohrozených organizmov. V prastarých stromoch ktoré sa dožívajú stovky rokov, ale aj hlboko v pôde, je uhlík uskladnený počas stáročí až tisícročí. Vďaka mŕtvemu drevu ktoré funguje ako špongia a bohatej vrstve humusu prirodzené lesy držia vlhkosť aj počas dlhých suchých období. Vedecké štúdie ukazujú, že aj zvýšením rozlohy prísne chránených lesov bez zásahu je možné významne prispieť k zmierneniu negatívnych efektov spôsobených klimatickou zmenou. Čo sa však deje v realite? Nie len vo vzdialenom svete, v Amazóníi, Afrike či Rusku, ale aj u nás, dochádza k likvidácii tých najvzácnejších lesov, pralesov a starých ochranných lesov, ktoré sú zároveň domovom mnohých vzácnych a ohrozených druhov. V príspevku budú prezentované výsledky najrozsiahlejšieho dendrochornologického výskumu pralesov Európy....Okrem toho ako funguujú pralesy, dozvite sa aj prečo vymiera populácia hlucháňa, typického obyvateľa karatských horských pralesov...

    Pár slov o sebe:

    Ing. Martin Mikoláš, PhD. (CZ-SK, Katedra Ekologie Lesa, FLD, ČZU Praha a OZ PRALES) je mladý vedec, ktorý na Českej zemědelskej fakulte skúma procesy v prírodných lesoch Karpát v rámci medzinárodné tímu. Zároveň je aktívnym členom občianskeho združenia Prales.

    e-mail: mikolasm@fld.czu.cz
    web: https://home.czu.cz/mikolasm/uvod;
    https://www.remoteforests.org/
  • 20:00 Jan Hošek: Film Svět podle termitů

    Termiti, starobylá skupina hmyzu, nejsou jen obávanými škůdci. Jejich význam je daleko větší a dnes už víme, že svou činností do značné míry ovlivňují podobu celého našeho světa. Před několika lety vzbudili čeští odborníci celosvětový ohlas svým objevem takzvaných „vybuchujících termitů“ a během našeho natáčení zaznamenali u termitů nejrychlejší pohyb ze všech pozemních živočichů. Ve filme se seznámíme s podivuhodným společenským systémem termitů, poznáme, jak se brání před nepřáteli, a zjistíme, že právě tento nenápadný hmyz jako první na Zemi objevil zemědělství. Dozvíme se ale i o tom, jak rozkládají mrtvou organickou hmotu a umožňují její návrat do přírodního koloběhu. Mají proto zásadní úlohu ve fungování celého globálního ekosystému. Řečeno slovy docenta Šobotníka: „Náš svět by bez termitů vypadal úplně jinak.“

    Pár slov o sebe:

    Český prírodovedec a filmár Mgr. et Mgr. Jan Hošek spolupracoval ako režisér a scenárista na viacerých ocenených filmových dokumentoch. Stretnutie s autorom filmu umožní nahliadnuť do zákulisia prípravy tohto I ďalších zaujímavých videodokumentov. Film o termitoch vznikol v spolupráci s tímom významného odborníka na termity, doc. Mgr. Jana Šobotníka, PhD., natáčanie sa realizovalo z veľkej časti v prirodzenom prostredí termitov v Afrike a Južnej Amerike.

    e-mail: jan_hosek@centrum.cz
    Fotky a ukážka filmu: https://www.ceskatelevize.cz/porady/11565736341-svet-podle-termitu/
    Oficiálna stránka filmu: https://marianopatov.wixsite.com/svetpodletermitu

  • 21:00Jan Hošek: Jak se filmují termiti aneb co se do filmu nevešlo.

    Termiti, starobylá skupina hmyzu, nejsou jen obávanými škůdci. Jejich význam je daleko větší a dnes už víme, že svou činností do značné míry ovlivňují podobu celého našeho světa. Před několika lety vzbudili čeští odborníci celosvětový ohlas svým objevem takzvaných „vybuchujících termitů“ a během našeho natáčení zaznamenali u termitů nejrychlejší pohyb ze všech pozemních živočichů. Ve filme se seznámíme s podivuhodným společenským systémem termitů, poznáme, jak se brání před nepřáteli, a zjistíme, že právě tento nenápadný hmyz jako první na Zemi objevil zemědělství. Dozvíme se ale i o tom, jak rozkládají mrtvou organickou hmotu a umožňují její návrat do přírodního koloběhu. Mají proto zásadní úlohu ve fungování celého globálního ekosystému. Řečeno slovy docenta Šobotníka: „Náš svět by bez termitů vypadal úplně jinak.“

    Pár slov o sebe:

    Český prírodovedec a filmár Mgr. et Mgr. Jan Hošek spolupracoval ako režisér a scenárista na viacerých ocenených filmových dokumentoch. Stretnutie s autorom filmu umožní nahliadnuť do zákulisia prípravy tohto I ďalších zaujímavých videodokumentov. Film o termitoch vznikol v spolupráci s tímom významného odborníka na termity, doc. Mgr. Jana Šobotníka, PhD., natáčanie sa realizovalo z veľkej časti v prirodzenom prostredí termitov v Afrike a Južnej Amerike.

    e-mail: jan_hosek@centrum.cz
    Fotky a ukážka filmu: https://www.ceskatelevize.cz/porady/11565736341-svet-podle-termitu/
    Oficiálna stránka filmu: https://marianopatov.wixsite.com/svetpodletermitu

Piatok 29. 11.

  • 17:00 Stela Csachová: Klenoty v bavlne a Aralské more

    Uzbekistan je pozoruhodná krajina plná kontrastov. Historické jadrá miest na Hodvábnej ceste – Samarkand, Buchara a Chiva sú architektonické klenoty obklopené bavlníkovými plantážami, ktorých úrodu zberačky práve zberajú. Na každom mieste vnímame paradoxy rozvíjajúcej sa ekonomiky. Prechod púšťou rozosmeje, keď stretávame kamión Košice Slovakia. Z iného súdka je Karakalpakstan a mladé mesto chemického priemyslu postavené Sovietmi. Obloha oťažela pri Aralskom jazere, ktoré človek svojou činnosťou premenil na nehostinnú púšť a niekdajšie jazero pripomínajú len známe vraky lodí. Našťastie mi nezoberú kyticu bavlníka, keď na letisku vravím, že som „učiteľnica“ a chcem ju ukázať „rebjatam“.

    Pár slov o sebe:

    Ako odborná asistentka učím budúcich učiteľov ako učiť geografiu. Poznávať svet teda vyplýva z odboru J. Láka ma kultúrna rozmanitosť a prírodné krásy. Z ciest si nosím kamene do záhradky, no pomaly v nich strácam prehľad. Vďaka práci som spoznala Slovensko krížom krážom. Cestujem s manželom, z dvojice som tá opatrnejšia.

  • 17:45 Ivana Skoumalová: Ostrov Senja – nezmerné ticho za polárnym kruhom

    Rozprávanie bude o kraji Troms v severnom Nórsku, o prírode, histórii a ľuďoch, najmä však o ostrove Senja, ktorý leží približne 300 km za polárnym kruhom. Ostrov je riedko osídlený a jeho obyvateľstvo žije v malých rybárskych dedinách, ktoré ešte donedávna spájalo len more. Nad nimi sa týčia majestátne hory, kde by sa dalo túlať týždne a kde je také ticho, aké inde nepočuť. Rozprávanie bude aj o Sámi - pôvodných obyvateľoch tejto oblasti a o pozorovaní veľrýb v arktickom oceáne.

    Pár slov o sebe:

    V cestovaní sa pre mňa spája objavovanie nového, príjemné narúšanie stereotypu žitia na jednom mieste a nepretržité otváranie mysle a srdca pre rozmanitosť v prírode aj medzi ľuďmi. Dodnes som precestovala 28 krajín najmä v Európe, prevažne stopom a za málo peňazí. Odkedy som mamou podnikám zatiaľ trochu kratšie cesty. Mám rada náročnejšie podmienky, spím vonku, kráčam dlho a preferujem miesta kde nestretnem mnoho ľudí. V posledných rokoch ma to ťahá na rôzne ostrovy a to najmä na severozápad. Profesionálne sa venujem psychoterapii, multidisciplinárnemu výskumu v oblasti zdravia a vo voľnom čase tiež susedskej komunite Poď na dvor v Košiciach.

  • 18:30 Jerguš Tesák: Ural - krajina límb, losov a orešníc

    Majestátny Severný Ural, je územie divočiny kde dominujú rozsiahle tajgové limbovo-smrekové pralesy ktoré plynule prechádza do tundry. Je to krajina losov, medveďov, hlucháňov a orešníc, ktoré tu prežívajú takmer nerušený život. Naša expedícia bola zameraná práve na prírodu Severného Uralu, pričom sme priamo v divočine strávili spolu 3 týždne. Počas tohto obdobia sme sa stretli aj s miestnym obyvateľstvom, ktorý žijú v symbióze s Uralskou divočinou.

    Pár slov o sebe:

    Jerguš Tesák - pracovník Svetového fondu na ochranu prírody - WWF Slovensko, so zameraním na problematiku veľkých šeliem a ochrany prírody.

  • 19:15 Karol Kaliský: Miznúci svet hlucháňa

    Tetrov hlucháň je len jedným z mnohých druhov, ktoré nedokážu prežiť v krajine zmenenej ľuďmi. Jeho domov – staré zmiešané a ihličnaté lesy – sa zmenšuje každým dňom. So znižovaním rozlohy prirodzeného lesa a jeho fragmentáciou klesá aj počet hlucháňov. Z tisícov jedincov, ktoré žili na Slovensku ešte v 70-tych rokoch, dnes prežíva posledných pár stovák. A aj ich prostredie je stále ohrozené. Len asi 30 % lokalít je dostatočne chránených. Ostatným hrozí zánik. Je doslova o päť minút dvanásť. Niektoré lokality sa už nepodarí zachrániť, pretože sú príliš malé a populácie hlucháňov sú v nich odsúdené na zánik. Mnohé väčšie staré lesy sa však ešte zachrániť dajú a hlucháň v nich môže prežiť. Bude ale potrebné urobiť viac. Mali by sme vyhlásiť veľké prísne chránené územia, do ktorých sa v budúcnosti vráti prirodzený les a s ním aj tetrov hlucháň a ďalšie vzácne a jedinečné druhy.

    Pár slov o sebe:

    * 1978 Lipt. Mikuláš. Aktivista, filmár, ochranár. Detstvo prežil spoznávaním nízkotatranskej prírody. Vyrastal v lesnícko-ochranárskej rodine. V roku 2001 ukončil štúdium lesníctva vo Zvolene. Po ukončení školy najskôr pracoval ako samostatný projektant v Lesoprojekte. Neskôr pôsobil ako účastník Projektu na záchranu tatranského kamzíka. Ďalších päť rokov robil odborného pracovníka na Správe TANAP-u v pozícii lesníka. S fotografovaním divej prírody začal v roku 1995, spolu s bratom Miroslavom a bratrancom Tomášom sa prostredníctvom stránky www.WILDlife.sk dodnes snažia nadchnúť ľudí pre myšlienku ochrany divočiny. Najväčší vplyv na neho malo stretnutie s Erikom Balážom, s ktorým spolupracuje už viac ako 20 rokov. Od roku 2011 pracoval vo filmovej spoločnosti ArollaFilm ako filmár, podieľal sa na oceňovaných dokumentárnych filmoch Vlčie hory, Život v oblakoch, Nesmrteľný les a Živá rieka. Je autorom úspešnej knihy Rok v divočine. V súčasnosti je jedným zo signatárov a tvárí občianskej iniciatívy My sme les.

  • 20:00 Prestávka
    Občerstvenie, rozhovory, oddych...
  • 20:15Vladimír Chrapčiak: 4282 km za 183 dní - prechod Pacific Crest Trail z Mexika do Kanady

    PCT je jedna z najznámejších hrebeňoviek sveta. Má 4282 km, vedie z hraníc s Mexikom až do Kanady cez 3 štáty (Kalifornia, Oregon a Washington), 7 národných parkov a 48 divočín. Je tam nádherná príroda - suché okolie Mohavskej púšte, nekonečné lesy, jazerné oblasti a aj vysoké hory. Ja som ju prešiel v roku 2018 keď slávila 50 rokov. Bolo fantastické počasie a bola to poriadna masovka, úspešne ju zvládlo 1168 ľudí z celého sveta.

    Pár slov o sebe:

    Som rodený Lipták a turistike sa venujem vyše 50 rokov. Pochodil som celé Slovensko a keď sa dalo potúlal som sa aj po svete (Alpy, Mont Blank, Nový Zéland, Afrika, Kilimanjaro, Ťan Šan, Mexiko, Himaláje, Aljaška,....). Pracoval som v jadrovej energetike a teraz som dôchodca na plný úväzok.

  • 21:00 Mikuláš Sliacky: Rieka Omo - divoké srdce Afriky ešte bije

    Prezentácia je zo súkromnej expedície údolím juhoetiópskej rieky Omo. Oblasť je považovaná za posledné divoké územie autentického života v Afrike. Žije tam vyše 60 národov s vlastnými jazykmi a kultúrou. Rovnako sme prešli hory Bale Mountains, kde sme hľadali a našli unikátneho abesínskeho vlka. Žije ich na svete už len niečo vyše 100 kusov.

    Pár slov o sebe:

    Mikuláš Sliacky (69) je novinár, psychológ, karikaturista a fotograf, ktorý už roky cestuje za neporušenou prírodou po celom svete. Galapágy boli po Delte Okawango, púšti Namib, po túrach za horskými gorilami v Rwande, za dravými vtákmi v púšti Gobi či za indickými nosorožcami v Nepále jeho zatiaľ poslednou významnejšou cestou.

  • 22:00 Ladislav Bodík: Cestujem, teda som

    Cesty do vzdialených destinácií, za hranice všedných dní, som si živo predstavoval už vo veľmi mladom veku. Moju fantáziu podnecovala literatúra a film. V druhej polovici deväťdesiatych rokov, v časoch dospievania, bolo cestovanie možné prevažne s prstom na mape a cez TV. Časy sa však postupne menili a zmene som dal zelenú aj ja: po vstupe Slovenska do EÚ som sa, z rôznych dôvodov, rozhodol opustiť domovskú krajinu. Život v niekoľkých európskych krajinách som striedal cestovaním mimo Európu, najmä kvôli získaniu odstupu a refrešu perspektívy, v súčasnej dobe tak výrazne kontaminovanej vplyvmi z každej strany. Cestovanie je spôsob, ktorým sa pokúšam kultivovať vnútornú slobodu, ktorá je podľa mňa kľúčom k zodpovednosti, kreativite a integrite. Cestujem i za pestrými kultúrami, za „pôvodnosťou“, či kvôli energii jednotlivých miest nezaťažených „európskou logikou“. Vo svojej prezentácii sa nezameriam ani tak na nejakú konkrétnu oblasť, krajinu či etnikum, ale na cestu ako takú, flow, na dary, ktorými nás cesta dokáže obohatiť, ako i na to, ako ozdravne môže zapôsobiť na náš život. Pri predstavených fotografiách a príhodách z ciest z rokov 2007 – 2018 (pozrieme sa napr. do Južnej Ameriky, Austrálie, Indie či Kazachstanu), pôjde o meditatívny výber obrazov. Som zástancom kontemplatívneho cestovania, milovníkom synchronicity na cestách vo forme „náhodných“ stretnutí a poézie

    Pár slov o sebe:

    Minulý rok som sa po zhruba 14 rokoch strávených zahraničí, počas ktorých som si dokázal nájsť dostatočný priestor na cestovanie, vrátil na Slovensko. Áno, presne pre toto: aby som pokračoval v ceste. Návrat by bol predsa možný iba vtedy, keby sa človek nemenil... Verím, že človek sa dokáže zmeniť. K skromnejšiemu. V súčasnosti sa živím hlavne prekladateľskou činnosťou.

Sobota 30. 11.

  • 14:00 Peter Ľuptáčik: Za teplom na sever Švédska

    Na sever Európy za polárny kruh ľudia nechodia hľadať dovolenkové miesta, kde sa dobre vyhrejú a opália. Na 68. rovnobežke sú stromy zriedkavosťou, prevažuje nízka prízemná vegetácia, machy a lišajníky. Otepľovanie sa však neobmedzuje len na strednú Európu, či mierne pásmo, ale zasahuje aj Arktídu, kde sú jeho účinky oveľa výraznejšie. V príspevku ukážem a poviem, prečo sme sa vybrali na odľahlý sever Švédska a čo sa dá po ceste zo Štokholmu do mestečka Abisko za polárnym kruhom neďaleko Nórskych hraníc vidieť a zažiť.

    Pár slov o sebe:

    Vyštudoval som odbor antropológia a zoológia na Prírodovedeckej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach. Počas doktorandského štúdia na Ústave zoológie SAV som sa začal venovať pôdnym roztočom panciernikom, ktorým sa venujem dodnes. Po doktorandskom štúdium som sa dostal na Katedru zoológie PF UPJŠ v Košiciach, kde pôsobím aj v súčasnosti a snažím sa vrátiť trochu z toho, čo som dostal od svojich učiteľov na tejto škole svojim študentom.

  • 14:45 Jakub Andor: Dobrovoľníkom v Južnej Amerike

    O sebe: Dobrovoľníctvo má mnoho podôb. V prednáške ukážem rôzne z tých, ktoré som počas mojich ciest v Južnej Amerike zažil. Na dobrovoľníctve je dobré to, že popri záslužnej práci spoznávate zvnútra domácu kultúru, čo je na nezaplatenie.

    Pár slov o sebe:

    Som človek zvedavý, nenáročný, rád spoznávam nové svety a inšpirujem sa nimi. Bez cestovania nedokážem prežiť a nové zážitky sú mojím životným motorom. Napriek tomu, že rád cestujem aj do iných kultúr, niekedy stačí ísť inou cestou do práce a človek môže objaviť inú tvár zabehaného života. Snažím sa byť aktívny, pretože človek by mal byť takým, v akom svete chce žiť.

  • 15:30 Ladislav Miko: Venezuela - Na dne strateného sveta

    O význame amazonského pralesa pre svetovú klímu či biodiverzitu nikto nepochybuje. Pre biológa je návšteva týchto miest niečím ako návštevou chrámu. Dá sa tam len nakuknúť cez dvere, ale “zažiť” Amazóniu poriadne znamená vstúpiť. Pozývam Vás do miest, ktorým miestni Indiáni hovoria “Corazón de la Selva”, srdce pralesa. Do miest, ktoré doposiaľ navštívilo možno menej belochov, ako prstov na oboch rukách, kde sídli pralesný duch Mawari a kde sa občas otvoria závratné pohľady na najvyššiu amazonskú horu, bájne trojtisícové Pico de la Neblina. Expedícia na dno tohto strateného sveta mala dva ciele: nájsť cestu k Nebline od severu a nájsť jeden tajomný druh opice, známy zo zápiskov Akexandra Humboldta a jedinej kože starej 200 rokov v britskom múzeu. Cestou neminieme horné Orinoko, svetovú zvláštnosť rieku Casiquiare ani horný tok rieky Rio Negro.

    Pár slov o sebe:

    Ako mnohonásobný účastník a víťaz biologických olympiád v detstve som samozrejme nemohol študovať nič iné než biológiu a ekológiu a vybral som si pražskú Karlovu Univerzitu. Moja prvá práca v Ústave ekológie poľnohospodárskej krajiny SAV ma priviedla k štúdiu pôdnych organizmov a z nich hlavne roztočov panciernikov, ktorým sa intenzívne venujem dodnes. Život ma potom zavial do viacerých pozícií, od účasti v koordinačnom centre Občianskeho fóra behom revolúcie, cez prácu inšpektora životného prostredia, experta Interpolu na pašovanie ohrozených druhov, privátneho konzultanta až po českého námestníka a nakoniec aj ministra životného prostredia. Od roku 2015 som začal pracovať pre Európsku komisiu, ako riaditeľ pre ochranu biodiverzity, neskôr ako zástupca generálneho riaditeľa pre zdravie a potravinovú bezpečnosť. Od roku 2018 som vedúcim Zastúpenia EK na Slovensku. To mi ale nebráni po nociach a vo voľnom čase ďalej študovať pôdne roztoče, chrániť a propagovať divočinu a navštevovať prírodu Slovenska i zvyšku sveta. Toto so mnou musí znášať manželka a dve dospelé deti, ktoré ma občas do divočiny sprevádzajú. Jedným z mojich koníčkov je aj popularizácia vedy, v rámci ktorej som natočil pár vlastných dokumentárnych filmov.

  • 16:30 Michaela Mydlová: Kolumbia - život s Pacha Mamou

    Zbalila som si svoj 10 kg batoh a vyrazila na cestu do Kolumbie. Opäť bez plánov, pohodená na pospas náhodných stretnutí, som sa rozhodla putovať po rôznych zapadnutých dedinách. Cieľom tejto cesty bolo poznať prírodný spôsob poľnohospodárstva a naučiť sa o našej Zemi (Pacha Mame) z trocha inej perspektívy. O tom ako sa vyrába kakao či pestujú huby, o neúspešnom dojení kráv, magických kalendároch, o Zumbaloo, ľuďoch napojených na Pača Mamu, záhadnom festivale a ďalších prekvapivých stretnutiach vám s kolumbijskou radosťou a entuziazmom rada porozprávam.

    Pár slov o sebe:

    Moje potulky po svete začali už počas štúdia ekonómie v Prahe a absolvovala som množstvo výletov, výmenných tréningových či študijných pobytov po Európe. Neznámeho som sa prestala báť a moja zvedavosť bola tak silná, že som sa vybrala na rok do Indonézie študovať tradičný tanec a potom pokračovať v cestách po Kolumbii. Vždy sa snažím čo najviac priblížiť miestnym ľuďom skrz jazyk, a preto dnes nemám problém dorozumieť sa kdekoľvek. Momentálne experimentujem so záhradkárstvom a udržateľným spôsobom života.

  • 17:30 Daniela Kraxnerová a Manik: Cesta hrdinov SNP - Z Dukly na Devín peši za mesiac

    Cesta hrdinov SNP je turistická trasa, ktorá vedie cez celé Slovensko z Duklianského priesmyku až na hrad Devín v Bratislave a je zároveň najdôležitejšia turistická magistrála na Slovensku. Cesta hrdinov SNP prechádza väčšinou významných oblastí Slovenska, ktoré zohrali dôležitú úlohu počas Slovenského národného povstania, alebo počas oslobodzovania krajiny v rokoch 1944 až 1945. Celá táto magistrála je značená červeným turistickým značením. Najvyšším bodom je Ďumbier (2043) v Nízkych Tatrách. Turistický chodník vedie cez Ondavskú vrchovinu, Čergov, Šarišskú vrchovinu, Volovské vrchy, Nízke Tatry, Veľkú Fatru, Kremnické vrchy, Žiar, Strážovské vrchy, Biele Karpaty a Malé Karpaty. Dĺžka celej trasy je cca 760 km vrátane rôznych obchádzok či vrcholových odbočiek.

    Pár slov o sebe:

    Daniela a Manik sa venujú rôznym projektom ako napríklad Zóna bez peňazí, známa po celom Slovensku, sú zakladateľmi prvej bratislavskej komunitnej záhrady a neformálnej komunity ľudí Projekt Život, ktorý spája predovšetkým príroda a všetko s ňou spojené. Najväčším naplnením oboch je rozdávanie radosti.

  • 18:30 Prestávka
    Občerstvenie, rozhovory, oddych...
  • 19:00 Slávka Krátka: Na krok od Sydney - Národné parky Južnej Austrálie

    Štvorročný pobyt vo veľkomeste ako je Sydney si vyžadoval častý reset a návrat do normálu. Niekedy sme vybehli do národných parkov v okolí, inokedy precestovali vlakom či stopom stovky kilometrov aby sme sa priblížili na začiatok treku. Pestré farby, podivné tvary, fascinujúce tvory, nekonečné pohoria, drsná krajina. Čo sme videli nás neraz vytrhlo z reálneho sveta. 21 národných parkov počas diaľkových i jednodňových výjazdov. Populárny Great Ocean Walk, kde sme nestretli nikoho, bájny Australian Alpine Walking Track pre ostrieľaných “hikerov”, rozprávkový Royal NP, Gardens of Stones či Grampians. Na pešo to na tomto kontinente nie je veľmi populárne. Boli sme za podivínov, ale zvykli sme si rýchlo 

    Pár slov o sebe:

    Od malička som bludár. Asi od vtedy, keď mi ešte naše Tríbečské pohorie za domom pripadalo obrovské. Takmer vždy sa mi zapáči tak, že sa na miesta vraciam s plnou poľnou na chrbte, a kráčam, a obdivujem, a splývam. Cesty a chodníky nie sú podmienkou. Nech už je účel výjazdov do cudzích krajín akýkoľvek, vždy je v skutočnosti dôležitý najbližší trek… Začne to prstom na mape, potom vyrazím. V Austrálii som sa ocitla s manželom Michalom, s ktorým máme túto diagnózu rovnakú. Akademicky som ekologicko/lesnícky hybrid, profesne tak všeličo a dušou hora. V prírode som doma a patrím tam.

  • 20:00 Peter Halaj a Radka Nováková : Na bicygľu z blízkeho Východu do južného Kaukazu

    Keď je cieľom cesta a nie je to klišé. Bez plánov a slobodne, keď sa ti z nenazdajky všetko obráti na ruby a namiesto východu to otočíš smer západ. Keď sa ráno prebudíš a nevieš čo ťa čaká, a berieš to ako samozrejmosť každého dňa. Komiksový príbeh o dvojmesačnom putovaní na bicykli z izolovaného Iránu do Gruzínska plného prekvapení.

    Pár slov o sebe:

    Petra a Radku pred rokmi spojila ich vášeň k horám a cestovaniu. Spoločne takto na bicykli či peši, prešli nespočetné množstvo krásnych a zaujímavých miest. V ich záujme nie sú ani tak turistické atrakcie a pamiatky ale skôr skutočný život miestnych ľudí v spojení s ich kultúrou, tradíciami a miestnou kuchyňou.Peter sa dlhodobo venuje enviroproblematike, aktuálne udržateľnej mobilite a Radka humanitárnej a rozvojovej činnosti v oblasti fundraisingu.

  • 21:00Michal Gálik: Wildlife Guards v Indonézii

    Ekologickí detektívi sa vydávajú po stopách pašerákov a pytliakov. Bojujú proti kriminalite páchanej na prírode, nemilosrdne chytajú zločincov, ktorí ohrozujú planétu Zem. Dvojdielny dokument ‘Wildlife Guards’ vás zavedie do cestovateľského raja na Borneu kde uvidíte ako dokážu dvaja obyčajní chlapi z Čiech a Slovenska bojovať proti pytliakom korytnačích vajec a ilegálnemu obchodu so suvenírmi z korytnačiny. Čaká vás premietanie oboch dielov dokumentu (45min) a následná diskusia s autorom.

    Pár slov o sebe:

    Michal Gálik je rodák z Košíc, ktorý vyštudoval zoológiu na PřF UK v Prahe. Dlhodobo sa venuje dokumentárnej tvorbe s prírodnou, vedeckou a ochranárskou tematikou. Jeho vášňou je cestovanie a na cesty sa vždy vydáva s kamerou v ruke. V roku 2018 založili spoločne s Tomášom Ouhelom a Martinom Panulinom skupinu Wildlife Guards, ktorá si dáva za cieľ bojovať proti ilegálnemu obchodu so zvieratami prevažne v tropických krajinách. V tomto projekte pôsobí ako režisér a kameraman.

  • 22:00 Matej Šemšej: Beh okolo sveta, alebo dolár za každý ubehnutý kilometer

    Vyštudovaný historik, povolaním personálny manažér, vo voľnom čase športovec a cestovateľ, presvedčený zástanca zmeny. Pochádza z Bratislavy, kde ukončil jedno magisterské a dve doktorandské štúdia. Pred svojou cestou svetom prežil 10 rokov v Prahe, kde sa mu podarilo vybudovať úspešnú kariéru v jednej z obrovských svetových korporácií. Žil svoj život v pohodlí komfortnej zóny a rutiny, až kým si jedného dňa nepovedal, že to nestačí. Túžba po dobrodružstve, zmene ale aj pomoci iným ho ako amatérskeho bežca prezývaného Runeller vyhnala do sveta, ktorý sa rozhodol precestovať s ruksakom plným bežeckého oblečenia. Behal na miestach, kde to nie je bežné, aby upozornil na problémy, o ktorých vie u nás doma málokto.

    Pár slov o sebe:

    Runeller je slovné spojenie, ktoré spája moje vášne (beh a cestovanie) s pomocou iným. Za posledných 12 mesiacov som si zabehal v 24 krajinách sveta, aby som za každý ubehnutý kilometer prispel jedným americkým dolárom na vybraný charitatívny projekt. Svet nezachránim, snažím sa ho ale zmeniť a ovplyvniť, rovnako ako ľudí naokolo. Môj beh svetom bol o zmene, pomoci iným, krásnych miestach, úžasných ľuďoch, ale aj o vystúpení z komfortu moderného korporátneho života. Bol o hľadaní cesty a živote naplno, teraz a tu.


Na Iných cestách sú počas celého konania festivalu pripravené vegetariánske pochúťky, zohrievajúce a osviežujúce nápoje.



Atmosféra festivalu na fotografiách.