Návšteva Tibetu bol môj dlhodobý cestovateľský cieľ. Ešte z čias základnej školy, ako som videla v považskobystrickej kinosále Mier film Sedem rokov v Tibete. Preto aj voľba prvého himalájskeho treku padla práve na Mustang – kráľovstvo Lo, ktoré bolo do začiatku 90. rokov 20. storočia zatvorené pre cestovateľov zo zahraničia a zároveň do polovice 18. storočia bolo súčasťou Tibetu.

Uchovalo si tibetskú duchovnú tradíciu a je autentickejším nositeľom tibetskej budhistickej tradície ako súčasný Tibet. Veľmi cenným pokladom sú miestni ľudia, ktorým sme boli blízko aj vďaka tomu, že sme sa do Mustangu vybrali mimo hlavnej turistickej sezóny a mali so sebou aj nepálskeho sprievodcu bai Sherpu Pasanga. Aj vďaka tomuto spojeniu bolo naše putovanie nielen putovaním podhorím strechy sveta s nádhernými horskými scenériami, ale aj k srdcu Tibeta a miestnym ľudským srdciam.

Po skúsenostiach v štátnom, privátnom, treťom sektore a sabatikale som zakotvila na
východnom Slovensku, hoci bolo pre mňa pracovne i mimopracovne nepoznanou časťou
Slovenska. Hlavu si rada vyvetrám lezením po skalách alebo vo víre argentínskeho tanga.
Milujem zimu a najviac na horách a na lyžiach všetkých druhov.