Marcel Uhrin

Tajomný svet Prespanských jazier

Sobota o 16:20-17:20 — Sála č. 1

O prednáške

Na breh Prespy som sa prvýkrát postavil niekedy v roku 1995 zo strany unaveného Albánska. Bol to čas očarenia krajinou a prírodou ale aj pašerákov so samopalmi. Životné šťastie mi umožnilo sa sem mnohokrát vrátiť a nazrieť do komplikovanej mozaiky krajiny, kde sa jej obyvatelia milovali a nenávideli zároveň a dlhý čas sa na to pokojne dívali hniezdiace pelikány.

Marcel Uhrin

Narodil som sa v roku 1966 v Gelnici a detstvo prežil v komunite karpatských Nemcov v Smolníckej Hute. Tu otec spoznal mamu vďaka učiteľskej umiestenke. Preto som kedysi plynule hovoril mantácky. Potom ma rodičia zo Spiša presťahovali do otcovho rodného Gemera. Tu som nemčinu zabudol, vychodil bazálne školy a naučil sa mať rád krajiny, kde žijem. Preto mám rád aj Košice, kde sídli moja alma mater, na ktorú som sa po desaťročnom období v štátnej ochrane prírody vrátil ako asistent na Katedru zoológie Prírodovedeckej fakulty.
Venujem sa všeličomu, najviac výskumu netopierov. Okrajovo skúmam aj obojživelníky, plazy a vtáky, čo je pozostatok nutnosti vedieť v ochrane prírody o všetkom aspoň niečo. Cestujem rád, považujem za šťastie, že mi život túto možnosť ponúkol. Videl som celú Európu, severnú Afriku, Mauritániu, Namíbiu, Botswanu, Čínu, Omán, Irán, Turecko, Libanon, Kazachstan, Uzbekistan, celý Balkán. Je mi smutno (a menej kvôli sebe), že niektoré krajiny, napríklad Líbyu alebo Sýriu, tak skoro znova neuvidím.
Vo voľnom čase zbieram. Napríklad visačky od čajov, vreckové kalendáriky, pohľadnice (cieľom je jedna z každej obce Slovenska), vedcov na známkach a knihy (tie náruživo čítam), napríklad cestopisy, Čítanie študujúcej mládeže, slovenských prozaikov, amerických románopiscov, Hrabala a Škvoreckého. A samozrejme knihy o Gemeri.
Mojim najnovším, a asi záverečným projektom života, je vybudovanie prírodnej záhrady pri našom domčeku v Muránskej Dlhej Lúke, kde teraz žijem spoločne s manželkou.