O prednáške

V arabčine existuje jedno veľmi silné slovo – „mektub“ alebo osud. Vždy mi ho pripomenú moji alžírski priatelia, keď sa niečo veľké a dôležité podarí alebo naopak nepodarí, alebo vždy, keď je jasné, že do života, resp. osudu človeka významne zasiahol Ten tam hore. Nemyslím si, že som fatalista, ale v živote človeka je zrejme zopár momentov, ktoré by sa inak ako mektub nazvať nedali a rovnako to bolo aj s mojou prvou cestou do Alžírska. Ako som sa tak raz prechádzala jesenným marseillským prístavom, doslova ma zhypnotizoval jeden konkrétny trajekt. Trajekt, ktorý čakal na svoju cestu na druhú stranu Stredozemného mora, do krajiny, ktorá bola pre mňa vtedy, a do určitej miery stále je, jednou veľkou neznámou. Pamätám si, že som si popod fúz šepkala nápis na tej lodi – Algeria Ferries, a pri druhom zopakovaní som niekde hlboko vedela, že tam skrátka musím ísť. A tak sa aj o pol roka stalo. Podarilo sa mi nájsť prácu, a čo je dôležitejšie, podarilo sa mi vybaviť víza a na tej veľkej lodi som sa na druhú stranu Stredozemného mora odviezla aj ja. A takto sa začalo dobrodružstvo a vzťah s touto krajinou, ktorý trvá dodnes.

Alžírsko o sebe dáva svetu vedieť len málo a všeobecne si drží svoj low-profile. Hoci sa v postcovidovom období rozhodlo viac otvoriť medzinárodnému turizmu, druhé Maroko alebo Tunisko z neho zrejme nikdy nebude. V prezentácii Vám porozprávam o tom, ako sa v Alžírsku pracuje, o každodennom živote bežných Alžírčanov, o traumách z minulosti, o radostiach v prítomnosti a aj o nádejách z budúcnosti. Budeme sa veseliť na alžírskej svadbe, prejdeme sa Bielym Alžírom a cestovať budeme po „Le Grand Sud“, alebo Veľkom juhu – saharskej oblasti a jej mestách a povieme si o tom, ako sa niekedy musí v tejto zóne cestovať hoci aj „na čierno“. 

Tatiana Hadarová

Som vyštudovaná antropologička, najpomalšia cestovateľka, ašpirujúci frankofón a nadšený frankofil. Volá ma to najmä do krajín, ktoré v sebe nesú pečať francúzskej kultúry a z tohto širokého okruhu sú to hlavne krajiny Magrebu. Cestujem pre radosť a cestujem za priateľmi, ktorých pomalé cestovanie prináša. Bohužiaľ píšem málo, ale zato toho viem narozprávať naozaj veľa a o mojich cestách sa s Vami najradšej podelím na cestovateľských prednáškach.